Už ani cent navyše - Novoročné predsavzatie, PF 2021

Autor: Martin Konečný | 3.1.2021 o 11:08 | (upravené 3.1.2021 o 14:49) Karma článku: 1,95 | Prečítané:  570x

Ak sa zaujímate o výzvy, novoročné predsavzatia alebo len radi posúvate svoje limity, v tomto článku sa o ďalšom takomto "experimente" dozviete viac. Po dobu jedného kalendárneho roku sa totiž vzdám všetkého nepotrebného...

Tak a máme to opäť tu. Prvý január 2021. Prelom rokov. Tradičné bilancovanie, premýšľanie nad zbavením sa zlozvykov, prípadne iných škodlivých, či peňaženku zaťažujúcich nerestí. Asi ani nemusím pripomínať, aký náročný uplynulý rok bol. Pre niektorých menej, pre iných zas viac. Mnohých však zasiahol nielen stratou práce, ale možno aj samotným ochorením na nový typ korona vírusu. Pripravený naň nebol asi nikto z nás, aj keď sa to dalo predpokladať. Životné prostredie už dávno nie je tým, aké bývalo kedysi, je znečistené, spôsob nášho života je veľmi konzumný, materialistický, životné tempo až vražedne rýchle. 

Nech sa teraz pokojne, aspoň sám pred sebou, prizná každý, kto bol natoľko rozumný a využil čas strávený v pohodlí domova počas nejedného lockdownu efektívne, kto sa v niečom zdokonalil, objavil možno skrytý talent, alebo si len tak mohol konečne vydýchnuť vypadnutím z nekonečného kolotoča povinností a práce.

Koľkí z nás sme však ale boli na toto nepriaznivé obdobie pripravení aj dostatočnou finančnou rezervou v prípade straty príjmu? Všeobecne totiž platí, že naše finančné prostriedky v prípade nepriaznivého obdobia by mali byť schopné uchrániť nás od osobného bankrotu a oddialiť ho o niekoľko mesiacov. To v praxi znamená, že ak máte na krku povinné mesačné splátky, napríklad za hypotéku na dom, úver na auto, v prípade ak platíte za inú formu bývania, výdavky za energie, stravu, dopravu, starostlivosť o dieťa, či inú blízku osobu, na účte by ste mali mať také množstvo financií, aby ste vládali toto všetko platiť aj pri strate príjmu ešte niekoľko mesiacov.

Tak ako, máte to takto zabezpečené a ste dostatočne pripravení? Ja teda osobne nie. Práve naopak a paradoxne, aj keď príležitostí ako ušetriť hoc aj pár drobných bolo neúrekom, pri každom novom a opätovnom zvoľnení pravidiel, či reštrikcii som zas a znova bezhlavo míňal neľahko zarobené peniaze. A to všetko nie len na podporu záchrany ekonomiky, gastro-priemyslu, turizmu či malých podnikateľov, ale hlavne z vlastnej lenivosti a pohodlnosti. Veď predsa taká káva chutí stokrát lepšie z kaviarne ako z domu, no nie? A ešte k tomu možno príležitostne aj cigaretka, zákusok, a prečo si potom nedopriať už aj ten lákavo vyzerajúci hotdog z neďalekej čerpacej stanice, k nemu malú fľašku koly, obľúbený týždenník a sme hotoví. Ale len dovtedy, pokiaľ si zrazu neuvedomíte, že už o chvíľu vás čaká ďalší online pracovný meeting, na ktorý sa musíte okamžite pripraviť a pre to nákup potravín, nie to ešte príprava chutného obeda absolútne neprichádza do úvahy. Vďakabohu za online donášku a to nie len jedla, ale aj alkoholu a iných vecí.

A takto to išlo presne od marca 2020, odkedy sa korporát jednej Americkej firmy, pre ktorú pracujem rozhodol, že všetci jeho zamestnanci začnú vykonávať svoje povolanie výlučne z domu, ak je to teda možné. Aristokratický spôsob života, takto ten môj nazvali moji kamaráti už pred rokmi, dostal pre to zelenú a mohol naďalej prekvitať až sa mi to jedného dňa vymklo spod kontroly. 

Na jednom menšom stretnutí s kolegami asi tak v októbri minulého roku, sa opäť raz dostalo na tému peňazí a už vyššie spomínaných finančných rezerv a pri nemalej troške alkoholu si viete predstaviť, ako sa táto debata veľmi rýchlo zvrtla a nanešťastie otočila celá proti mne. Navyše obhajoba mojej čerstvo zaobstaranej kreditnej karty, ktorá mi mala pomáhať zvládať toto obdobie, aj keď som o prácu našťastie zatiaľ neprišiel, celú situáciu len zhoršila. Z večierka som musel preto z vlastného presvedčenia doslova utiecť a v taxíku sa vysporiadať s nepríjemným pocitom úzkosti, ktorý mnou lomcoval.

Po lete strávenom s mojimi malými neterami, finančne náročných výletoch autom po celom Slovensku, prišlo ďalšie, vo všetkých smeroch vyčerpávajúce obdobie. Vianoce. Najnovšie trendy v oblasti výzdoby, honosne vyzerajúci stromček, veľa jedla a zákuskov, v neposlednom rade darčeky, nezmyselné stresy a behanie na poslednú chvíľu hore dole. Nič sa nezmenilo. Peniaze z účtu tak ako prišli, tak aj odišli. Behom niekoľkých dní. Finančný dlh voči banke pre to neustále rástol. "Aspoň si už nepreposielam peniaze z účtu na účet od vlastného otca", vravím si. 

Nastal koniec roka a tak to zrazu prišlo. Znova ten pocit zhodnotiť uplynulý rok a zvážiť prípadnú stratégiu na rok ten nezadržateľne blížiaci sa. A preto, tak ako stále, moje vety zasa začínali frázami typu, "Prajem si, dúfam, verím,..."  Vtedy to ale prišlo, tá zmena. Čo ak len želať si, nestačí? Čo ak pre to, aby sme sa mali lepšie, ako nám to každý praje a ako to prajeme aj my, treba aj niečo urobiť? Hoc aj len málo. Alebo čo ak stačí len začať? Práve teraz, v tejto chvíli a veci už od zajtra môžu byť lepšie, krajšie, jednoduchšie?

Preto som sa rozhodol pre neľahko vyzerajúcu sa výzvu. Na základe príkladov ľudí, ktorí sa podelili o svoj príbeh, ako sa na rok vzdali zbytočného utrácania na veci, ktoré vlastne ani nepotrebujú alebo si ich vedia pripraviť doma, prípadne využiť lacnejšie a ekologickejšie varianty sa od dnešného dňa vzdávam vecí, ktoré k bežnému každodennému životu nepotrebujem a to na obdobie minimálne 365 dní. 

Z mesačnej výplaty, ktorú dostanem, zaplatím každý mesiac len splátku úveru za auto, životné poistenie, havarijné a zákonné poistenie, nájomné, nakúpim potraviny na prípravu domácich jedál, granule pre psa, krmivo pre korytnačku a kanáriky, ktoré mám, takisto počítam s  výdavkami spojenými so zdravím mojím, alebo mojich zvierat, základné hygienické potreby do domácnosti ako sú napríklad mydlo, šampón, či toaletný papier. Odopriem si ale všetko ostatné, ako je napríklad aj  obyčajná jazda autom, nezmyselné predplatné rôznych služieb, kaderníctvo, kozmetické prípravky, parfémy, kávu, alkohol, cigarety, sladkosti, či akýkoľvek druh dovolenky.

Odmenou za takúto formu obety by mi malo byť nielen ušetrenie a uvedomenie si hodnoty peňazí, ale hlavne splatenie dlhu voči banke a otcovi a vytvorenie si prípadnej finančnej rezervy do budúcna. Doba, v ktorej práve žijeme si to totiž vyžaduje. Je neistá a treba sa naučiť predvídať.

Tak čo, myslíte si, že to zvládnem? Ak áno, koľko sa mi podarí na konci roka 2021 ušetriť a na čom najviac? Čo všetko sa mi na tejto mojej ročnej ceste prihodí, čo sa zmení a čo naopak ostane v mojom živote aj napriek tejto skúške?

Ak vás táto výzva "Ani cent navyše" zaujala, môžete sa tešiť na moje príbehy každý piatok večer kde spätne zrekapitulujem uplynulý týždeň, nakoľko viem, že to nebude jednoduché. Ale ja som sa už rozhodol. Ani cent navyše.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Prvýkrát ide skutočne o život a slovenskí politici na to nemajú (píše Michal Havran)

Poukazovanie na akúsi „kritickú infraštruktúru“ je kastovou verziou rakúsko-uhorského dedičstva.


Už ste čítali?