Kompromis náš každodenný

Autor: Martin Konečný | 16.1.2021 o 0:07 | (upravené 16.1.2021 o 0:56) Karma článku: 1,53 | Prečítané:  192x

Život je o rozhodovaní sa, nejde mať všetko. Ale ak Ti  predsa len ponúkne limetky, sprav si z nich margaritu. 

Tak ako? Tí, čo ste sa tiež rozhodli pre novoročné predsavzatie alebo cieľ na tento rok, ako to zvládate? Ide to, či ste to už vzdali? Alebo ešte uvažujete, či nie je neskoro vôbec to skúsiť a začať? Nech je to tak či onak, poviem vám úprimne, s mojou výzvou ušetriť tento rok čo najviac a zbytočne viac nemíňať som sa už neraz ocitol na tzv. križovatke rozhodnutí. Ono, vyzerá to všetko pekne a sľubne, keď si napíšete vlastné pravidlá hry, zavesíte si ich na stenu pred posteľ, aby ste náhodou nezabudli, na čo ste sa to vlastne dali. No po každej takejto rannej "studenej" sprche nastáva realita a vy sa neraz musíte postaviť a čeliť jednak pokušeniu zhrešiť, či si situáciu trochu neuľahčiť. Nakoľko som už v priebehu prvých dní zistil, ako extrémne vysoko som latku hneď nazačiatku nastavil, musel som celý tento experiment prehodnotiť. Keďže mi moja momentálna finančná situácia nedovoľuje návrat ku "meštianskym" zvykom nažívania si a vzdať sa úplne všetkého by bolo trošku cez čiaru, zvolil som si zlatú strednú cestu. 

Kompromisy. Možno ste už o nich počuli. Možno len tak dokážete vychádzať s kolegami v práci, či zhodnúť sa s partnerom v neľahkých otázkach fungovania vášho vzťahu. Ale čo tak kompromis voči sebe samému? Voči svojim rozhodnutiam? Ako je to u vás s obetami, prípadne s alternatívami, ak ide o veci, ktorých sa vzdať neviete alebo dokonca nechcete?

Viete, ja sám som svoje správanie a nerozvážne hospodárenie s financiami vždy a veľmi rád obhajoval. Ospravedlňoval som nehorázne míňanie na alkohol, oblečenie, jedlo, drinky, kávu v reštauráciách, magazíny, hotdogy na pumpách a neviem na čo ešte. Tvrdil som, že som na všetko sám, že vediem chod celej domácnosti, mám domáce zvieratá, úver z banky kvôli autu a že to všetko nestojí 5 korún. A raz ma ktosi rovno stopol, tuším, že to bola moja dobrá kamarátka a zároveň aj kolegyňa z práce. Pozná ma už nejaký ten piatok. Vie a vidí, ako žijem. Povedala, že rozumie, že to nemusím ďalej vysvetľovať, ale tiež sa ma opýtala, či si myslím, že som jediný. Tak som sa totiž vykreslil. Ako najväčšie úbožiatko, ktoré len trpí a má toho na pleciach viac než dosť. Prečo sa vlastne ešte aj neodmeniť, že to takto dokonale ne/zvládam rôznym ďalším míňaním, však?

Je skvelé urobiť si radosť, dopriať si, ako som to vždy nazýval a každému len vrelo odporúčal. Treba mať ale hranicu alebo rovno pristúpiť na kompromis. Ak sa napríklad rozhodnete pre kúpu bytu, ktorý tak veľmi chcete, zvážte to. Uistite sa, že inú možnosť už nemáte a že si splátky nastavíte na rozumnú sumu, ktorú budete vedieť splácať a ešte vám aj ostane pár drobných bokom. Ak sa zas rozhodnete pre nový kávovar, pozerajte nielen na funkcie, ale aj cenu. Zamyslite sa, či je tento stroj práve teraz to, čo si nechcete odoprieť. Pokiaľ ste ho dostali ako dar, tak si skúste spomenúť, či to bolo práve to, o čom ste básnili už dlhšie. Ak zas napríklad idete z vyšetrenia od doktora a viete, že vás doma žiaden obed nečaká, pokojne sa stavte v tom, na chute a vône lákavom bistre, ktoré máte po ceste a nikdy vás nezradí. Nie je na tom nič zlé, len to nepreháňajte. Ak viete, že ste od začiatku tohto roka minuli už nejaké to euro navyše, zastavte sa však. Rovno tu  a teraz. Ak sa inak nedalo, pristúpte na kompromis. Na ten, ktorý urobíte práve pri vašich rozhodnutiach. Sami so sebou. Kým nie je neskoro.

"Človek mieni, život mení"

Mne sa podarilo od začiatku roka ušetriť prekvapivú sumu. Ak teda rátam peniaze, minuté za cigarety, kávu, alkohol, donášky, časopisy. Tam som ušetril dosť. Nakoľko však zdravotný stav môjho milovaného štvornohého priateľa sa zhoršil až tak, že musela podstúpiť nejedno vyšetrenie a následnú operáciu brušnej dutiny, musel som pre zmenu opäť raz siahnuť hlboko do peňaženky. Tu však žiaden kompromis! Na tieto vyšetrenia sme chodili výlučne autom, aj keď bývame od veterinárnej kliniky len na skok, situácia si to vyžadovala. Nasledujúci deň však čakala návšteva u lekára v nemocnici vzdialenej 4 km  mňa a preto som sa tam rozhodol ísť pešo, keďže som tento týždeň najazdil viac než dosť. Namiesto 8 minút autom mi to síce trvalo 49 chôdzou, ale ten pocit zadosťučinenia stál zato. Dnes ma síce ešte stále bolí celý človek, ale zvyknem si. Ak sa aj vy rozhodnete pre dlhšiu cestu pešo či prechádzku, uistite sa, že:

1. sa vám chce a máte dostatok síl
2. máte relatívne dosť času a primerané oblečenie vzhľadom na stav počasia (najmä v zime)
3. ste najedení, napití, hlavne vyprázdnení
5. máte dostatočne nabitý telefón pre prípadné zaznamenávanie si cesty a robenie fotiek

Moja cesta smerom tam bola ukážková. Slúchadlá na ušiach, dobrá nálada, rezký krok a bol som na mieste. Po ceste späť som však skoro odpadol od hladu, smäd ma zas totálne vysušil, takmer sa mi vybil telefón, asi 7krát som sa pošmykol, bolo mi zima a neskutočne ma tlačil aj mechúr, ale tie povzbudzujúce slová pani sestričky o tom, ako je na mňa hrdá a že to zvládnem, mi dodali predsa len silu a ja som v bezpečí došiel nakoniec v poriadku domov. 

"Hudba je hypnotizmus"

Okrem kompromisu v spôsobe dopravy som sa musel rozhodnúť aj v záležitosti hudby. Tá ma vždy sprevádza od rána až do večera. Doma, v aute, pri presune pešo. Všade. Keďže používam platenú verziu zelenej aplikácie slúžiacu na prehrávanie skladieb a môj život si bez hudby neviem predstaviť, musel som prísť s riešením. Nie, nevzdám sa hudby a nie, nezačal som si sťahovať skladby z internetu nelegálne do telefónu, ale ostal som pri platenej verzii Spotify. Namiesto toho som však znížil paušál telefónu na polovicu a pri prepočítaní novej sumy nielen že nezaplatím nič navyše, ale ešte aj ušetrím. A keď viem minúť predsa len na seba a nájsť takýto kompromis, viem aj naďalej pomáhať druhým. 1 eurom mesačne tak od januára prispievam na nadáciu TA3 na pomoc ľuďom, ktorí to naozaj potrebujú a akýkoľvek druh podpory sa im vždy zíde. 

"Povedz mi, čo ješ a ja ti poviem, kto si"

Milujem jedlo. Jem vždy a všade. Najmä som však vždy obľuboval rôzne kulinárske špeciality v reštauráciách, či chutné, no nezdravé klasiky v obsluhách s rýchlym občerstvením. Nakoľko som sa rozhodol pre stravovanie výlučne doma a zrušil som týždenný limit 30 eur vyhradený na jedlo, aj tuto chcelo nejaký ten kompromis. Spojil som sa so sestrou, vypočul si pár prednášok ohľadom zdravého životného štýlu, vytiahol knihu s názvom "Najedzte sa do štíhlosti" a rozhodol sa zmeniť aj v oblasti stravovania. Do obchodu vstupujem len s nákupným zoznamom, na ktorom je prevažujúce množstvo ovocia a zeleniny. Vyberám kvalitné, zdravé varianty potravín. Následne tak strávim omnoho viac času v kuchyni, ale poviem vám úprimne, varenie ma bavilo vždy. Na to som však pri mojej lenivosti zabudol. Som ale späť. V plnej svojej sile!

"Len preto, že to bolo v časopise neznamená, že to tak naozaj je"

Toto tvrdenie sa však netýka môjho obľúbeného týždenníka Téma, ktorý som si tiež prestal kupovať a nedoprial si tak dnes už druhé jeho vydanie. Nič to ale nemení na veci, že všetky jeho minuloročné čísla mám starostlivo ukryté a nakoľko ma články nielen o ľudskom tele bavia, každý týždeň si znova otváram staré vydania a znovu sa tak dozvedám zaujímavé fakty a informácie. Okrem Témy som sa vzdal magazínu o móde Vogue, či mesačníka Forbes. Nič z toho si už nekupujem.

"Prečo by mali ľudia chodiť do kina na zlé filmy, keď môžu zostať doma a pozerať sa na zlú televíziu"

Našťastie žijeme v dobe, kedy okrem klasických televíznych staníc a programov v nich si vieme pozrieť aj to, čo naozaj chceme. Kedykoľvek a nielen doma. No aj za túto vymoženosť sa platí. Či už je to Netflix, alebo HBO GO. Predplatné na oba som využíval niekedy viac, občas menej. Zrušil som ich však, už dávnejšie. Stále ale využívam prístup k obom z nich. Ako je to možné? Mám predsa skvelých priateľov, ktorí mi to dovolia a s nimi sme sa teda zatiaľ na žiadnom kompromise nedohodli.  Uvidíme dokedy. 

Ako môžete vidieť, rozumne rozhodnúť sa dá, a nemusíte pri tom obetovať či stratiť úplne všetko. Ak si aj vy prechádzate v živote obdobím, ktoré vyžaduje ústupok, verte mi, deje sa to preto, aby ste možno vykročili z komfortnej zóny, objavili čaro nových vecí a nabúrali tak svoju každodennú rutinu.

O tej však bude môj budúci článok. O tom, aká je rutina aj napriek svojim negatívam dôležitá a potrebná. Dovtedy však nezabudnite pristáť na nejaký ten kompromis či dohodu. Za mňa teda minimálne, už ani cent navyše.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

OĽaNO nebude hlasovať s opozíciou za odvolanie Kolíkovej

Ministerka má podporu SaS aj Sme rodina.

Pokrytec pod lampou

Nikomu nepríde divné, že Hríb ako novinár vo svojej krčme dovolí politikom veci, ktoré nedovolí bežným ľuďom?


Už ste čítali?