Po kratšej pauze od písania som opäť tu s novým článkom. Tentokrát má inšpirácia tak trochu negatívny základ. A preto bez zbytočného strácania času prejdem rovno k veci.
Ľudia boží, zbláznili sme sa? Dnešným dňom 19.4. 2021 sa síce začali uvoľňovať tzv. protipandemické opatrenia vlády z dôvodu obmedzenia šírenia sa nového typu koronavírusu, ale to neznamená, že prestaneme používať aj náš vlastný sedliacky rozum. Je ešte len prvý deň, kedy sú konečne po dlhých mesiacoch otvorené obchody a služby a my sa musíme hneď ako prví hnať medzi ten dav? Tieto predajne a služby samozrejme podliehajú prísnym hygienickým opatreniam, teda aspoň na papieri, pretože v reálnom svete to vyzerá úplne ináč, ale to nemení nič na fakte, že sme nielen ako národ, ale predovšetkým ako ľudstvo opäť raz zlyhali.
Ako Slováci sme predsa len v niečom výnimoční. Na všetko a na všetkých sa sťažujeme, nič nie je dostatočné dobré, správne nastavené, každý je tu odborník na všetko a tí, ktorí naozaj odborníkmi sú, alebo aj možno boli demokraticky zvolení ľudom, čiže nami, aby sa starali o chod tejto krajiny, sú teraz ľuďom, ktorí ich volili, na posmech? To ako vážne? V takomto prípade nenachádzam slov.
Absolútne chápem a rešpektujem rozhodnutie každého z nás. Každý má osobné dôvody a pohnútky, ktoré ho vedú konať tak, ako sa rozhodne konať. Ale naozaj nerozumiem, na čo sa potom sťažujeme? Sami, ako ľudstvo, sa točíme v bludnom kruhu sprísňovaní a následnom uvoľňovaní opatrení, ktoré v konečnom dôsledku ani vlastne nedodržiavame, verejne sa stretávame, ignorujeme varovania ako také. Niekoľkokrát som počul aj názor, "Veď, čo, nemôžeme zrazu prestať žiť. Každý porušuje pravidlá. Tak sa spamätaj a začni znovu žiť aj ty!"
Áno, priznám sa, tiež som niekoľkokrát porušil opatrenia a navštívil mojich rodičov, nakoľko nežijeme v spoločnej domácnosti, alebo som sa aj stretol s pár kamarátmi. Ako extrovert som doslova miloval spoločnosť a prítomnosť ľudí, ale úprimne vám teraz poviem, že si teraz, počas tohto pandemického obdobia neviem viac vynachváliť ten pokoj a samotu, ktorej mám toľko k dispozícií. Začal som viac čítať, meditovať, posilňovať, pokračujem v zdravom stravovaní sa no najmä, snažím sa držať si odstup. Od ľudí. Od aktuálnej situácie. Dokonca som už bol takisto niekoľkokrát na posmech mojim známym. Ich neustále obavy o moje duševné zdravie sa časom u niektorých zmenili na osobné výčitky. Aj napriek tomu, že mojim argumentom bolo, že jednoducho nechcem porušiť pravidlá, ktoré by sme mali ako ľudia, najmä teraz o to viac dodržiavať. Nikomu som nič nevyčítal a predsa som sa stal terčom nemiestnych poznámok a poúčaní. Po dlhom presviedčaní som preto nakoniec párkrát podvolil a šiel sa teda prejsť s priateľmi či už do prírody alebo do mesta.
Raz som sa stal dokonca svedkom incidentu v potravinách, kde si pani, stojaca v rade na pokladňu, slušne "nárokovala" minimálny odstup 2 metrov od pána stojaceho za ňou, kde si následne nielen od dotyčného pána vyslúžila spŕšku nemiestnych a primitívnych komentárov. Paradoxom bolo, že sa tohto nadávajúceho pána zastala väčšina ľudí stojacich za ním a len jedna nakupujúca sa zastala pani, na ktorú sa útočilo. Väčším paradoxom bolo, keď sa zrazu predajňou začal šíriť ten známy oznam pre zákazníkov o dodržiavaní hygienických opatrení, ktorého súčasťou, samozrejme bolo, aj nariadenie o dodržiavaní minimálneho rozostupu a to 2 metrov. Na toto zrazu už nikto nereagoval.
V Severnom Írsku, kde som žil ešte roky pred kovidovou situáciou, ľudia bežne dodržiavali nielen rozostupy, ale takisto dodržiavali zásady slušného správania. Zdravili sa medzi sebou na ulici aj keď sa osobne nepoznali, usmievali sa na seba, ba dokonca motoristi púšťali aj ľudí cez priechod, i keď sa chodci k priechodu ešte len blížili.
Viem, nezodpovednosť, arogancia a nevhodné správanie nie je len o národnosti. Tak isto ako zodpovednosť, slušnosť či dokonca pokora disciplinovanosť je najmä o nás, o ľuďoch. Buďme preto rozvážni a rozhodujme sa konať tak, aby sme sa znova neocitli na začiatku. Keď som dnes videl fotky nielen spred slovenských obchodov, ale aj z anglických predmestí, kde sa na seba tlačili ľudia, kde ich bolo hlava na hlave, s ľútosťou som si znova spomenul na časy, kedy sme všetky tieto, pred tým bežné veci, vnímali ako samozrejmosť. Teraz už viem, že takýmto správaním, sa podľa môjho názoru nedostaneme ani len k úplnému návratu detí do škôl, ktoré je plánované o týždeň, nie to ku otváraniu reštaurácií, pohostinstiev a ich letných terás.
Uvedomme si preto, koľko ľudí už zomrelo, koľkí z nakazených stále trpia, koľko ľudí už prišlo o prácu, možno i strechu nad hlavou a ako sa to stále môže našim ľahkovážnym správaním zhoršiť. Viem, neustále testovanie sa na vírus je únavné, ale je zadarmo a je viac-menej dobrovoľné. Nakaziť sa taktiež môžeme kdekoľvek, nielen v preplnenej rade v obchode. Môžeme byť takisto bezpríznakovými nositeľmi ochorenia. Ale keď o tom všetkom vieme, prečo to ignorujme?
Sme v tom predsa všetci spoločne. Preto ak aj neodkladne potrebujete navštíviť tú, ktorú predajňu, či už kvôli oblečeniu alebo obuvi pre vaše deti, alebo je vaša návšteva obchodu podmienená nákupom nevyhnutného sortimentu do domácnosti, prosím dbajte o bezpečnosť svoju a ľudí okolo vás.
Prosím, pred tým, než znova začneme vinu hádzať na druhých, pozametajme si pred vlastným prahom. Začnime teda od seba. Buďme svojmu okoliu príkladom a hlavne, ostaňme ľuďmi. Je na čase začať operovať svedomím. Ak sa vám pritom podarí ušetriť, dobré pre vás, ak ale ostanete aj zodpovední a zdraví, dobré to nakoniec bude pre nás všetkých. Čím skôr, tým lepšie.